utorok 30. decembra 2014

Ako možno spútať satana, klamára?

Pasáž z Matúša 4:1-11 je o pokúšaní Ježiša satanom na púšti. Satan položil Ježišovi 3 otázky a zvádzal Ho. Ježiš však vždy satanovi odpovedal Božím Slovom - "je napísané" a nenechal sa zviesť.

Satan je duchovná bytosť. Padlý anjel, ktorý v duchovnom svete neposlúchol Božie Slovo, odišiel od Boha. Neposlušnosťou sa pôvodne dobrý anjel zkazil. Dobro sa stalo niečím "zlým". Dobro a zlo sa v ňom takto zmiešalo. Vo výsledku sa stal zlým. 

Teraz satan zvádza k neposlušnosti voči Bohu i ľudí na našej fyzickej zemi. Robí tak prekrúcaním Božieho Slova, klamstvom. Príde s Božím Slovom, ale upraví ho podľa svojej ľubovôle, pretože je Bohu neposlušný, to je jeho charakteristika.

Za Ježišom prišiel satan v Matúšovi 4:6 hovoriac "veď je napísané". No nehovoril celú pravdu. Vytrhol ju z kontextu. Ježiš mu opäť odpovedal Božím Slovom.

Boh je Duch a Jeho Slovo je Božie Slovo. Satan je tiež duch, no jeho slovo nie je Božím Slovom, je klamstvom.

Ježiš začal verejne vystupovať až po pokúšaní na púšti, keď zvíťazil nad satanom. 

Musíme vedieť odpovedať satanovi na každé pokušenie. Naše odpovede podľa Slova však musia byť nasledované i našimi skutkami.

Žena v Edene najprv vedela odpovedať hadovi, no potom zaváhala a nekonala podľa Slova Božieho, ktoré znelo "nejesť" z ovocia stromu poznania dobra a zla. Jedla. A dala jesť i Adamovi. Od pádu Adama sa Božie Slovo stalo pre ľudstvo nejasným.

Ježiš bol verný Bohu v Slove i v skutku. Preto zvíťazil nad satanom kompletne ako v duchovnej tak i vo fyzickej rovine. Ježiš bol Slovom sám, takže veľmi dokonale poznal Božie Slovo a celú históriu Božiu skrytú od stvorenia sveta v podobenstvách, podľa Matúša 13:34.

Satana možno poraziť duchovnou zbraňou. Slovom Božím. Pravdou zasadenou v kontexte biblických dejín a Božej vôle. Satanovou špecialitou je vytrhávanie z kontextu a mätenie ľudí prekrúcaním Božieho Slova.

Satana, klamára, možno poraziť dokonalou a úplnou Pravdou. 

Prečo dnes ľudia prekrúcajú niekedy dokonca svoje vlastné slová v konverzáciách s inými a nežijú v pravde? Je to dôsledok zvodu satana, ktorý nielenže zneprehľadnil Božiu vôľu, Božie Slovo, ale v dôsledku toho i bežnú komunikáciu medzi ľuďmi.

Máme však nádej na to, že príde happy end. 

Boj so satanom sa totiž deje i pri Druhom príchode Ježiša, kedy je satan v konečnom účtovaní dejín napokon spútaný a neskôr i úplne porazený.

Zjavenie 20:1-2
1 Potom som videl anjela zostupovať z neba: mal kľúč od priepasti a na ruke veľkú reťaz. 2  Uchopil draka, toho starého hada, ktorý je diabol, satan, sputnal ho na tisíc rokov

Ako možno spútať satana, klamára? Duchovnú bytosť možno spútať iba niečím duchovným. Slovom. Pravdou. 

Zjavenie 12:11
Oni však zvíťazili nad ním krvou Baránkovou a slovom svojho svedectva a nemilovali svoj život až do smrti.

Spútať satana, hada, možno krvou Baránka, to jest slovom Ježiša Krista a slovom svojho svedectva, ktoré svedčí o skutkoch satana. Toto svedectvo satana demaskuje, takže už viac nemôže zviesť ľudí, keďže jeho identita je vyjavená.  

K zamysleniu:
1. Akou zbraňou bude satan porazený v duchovnom boji?
2. Poznáš dobre celú históriu Biblie a Božiu vôľu, teda to čo "je napísané", aby Ťa satan nemohol zviesť?
3. Myslíš si, že si Ty osobne nad satanom už zvíťazil





pondelok 29. decembra 2014

Prečo sa Ježiš nechal pokrstiť Jánom Krstiteľom?

Matúš 3:13-17
13 Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu ku Jánovi, aby sa mu dal pokrstiť. 14 On Mu však odporoval a povedal: Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichádzaš ku mne? 15 Ale Ježiš mu povedal: Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť. Povolil Mu teda. 16  Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. 17 A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. 

Ježiš nemal dedičný hriech, bol počatý z Ducha Svätého a nebol teda pod pokrvnou ťarchou hriechu. Nemusel sa teda dať pokrstiť vôbec. Sám však prišiel k Jánovi Krstiteľovi a požiadal ho, aby Ho pokrstil...

Ján Krstiteľ najprv nechcel pokrstiť Ježiša. Rozpoznal, že Ježiš je väčší ako on. No po slovách Ježiša tak napokon urobil. Prečo?

Ježiš povedal Jánovi Krstiteľovi, podľa Mt 3:15:
"Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť."

Čo znamená naplnenie spravodlivosti, o ktorej Ježiš hovoril?

Išlo o naplnenie proroctva z Malachiáša 3:1Ajhľa, posielam svojho posla, aby pripravil cestu predo mnou, a vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a posol zmluvy, v ktorom máte záľubu. Ajhľa, prichádza! - vraví Hospodin mocností.

Ján Krstiteľ bol poslom, ktorý pripravuje cestu na chvíľu. Ježiš bol poslom zmluvy a mal konať väčšie skutky.

Ján 5:35-36
On (rozumej Ján Krstiteľ, pozn. Tercius) bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli veseliť na chvíľku v jeho svetle;   36  ale ja mám väčšie svedectvo než Jánovo: totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal; už aj skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma Otec poslal.

Podobne Áron zapaľoval svietnik vo Svätyni svätostánku (Numeri 8). Áron sa staral o svetlo počas noci, od západu slnka po úsvit, teda dočasne (Exodus 27:21). Mojžiš prichádzal cez Svätyňu do Svätyne svätých, kde slúžil Bohu. Boh hovoril priamo k nemu a jeho skutky boli väčšie ako Áronove. Do Svätyne svätých však prichádzal cez Svätyňu, kde slúžil Áron.

Podobne podľa proroctva bol Ján Krstiteľ sviecou , ktorá pripravovala cestu pre Ježiša, posla novej zmluvy, ktorá bola ustanovená Jeho vzácnou krvou. Na začiatku svojej služby však Ježiš prišiel do komunity Jána Krstiteľa a nech sa pokrstiť. Následne o Ňom Ján Krstiteľ svedčil ako o Baránku Božom.

Ján 1:30-34
Toto je ten, o ktorom som povedal: Prichádza po mne muž, ktorý je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. 31  A ja som Ho nepoznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby bol zjavený Izraelovi. 32  Ďalej svedčil Ján hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom. 33  A ja som Ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým. 34  A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží.

Starozákonné obrady vo svätostánku Mojžiša sú tieňom a odrazom vecích budúcich, ktoré sa naplnili pri príchode Ježiša. Ježiš mal väčšie poslanie než Ján Krstiteľ. Podobne ako mal väčšie poslanie Mojžiš než Áron.

Ježiš naplnil všetky starozákonné proroctvá týkajúce sa Jeho osoby. Tým, že sa nechal pokrstiť Jánom Krstiteľom, naplnil proroctvo z Malachiáša a dosvedčil tak Božiu spravodlivosť prorokovanú Malachiášom.

Navyše Boh použil Jána Krstiteľa, aby svedčil o Ježišovi ako o Synovi Božom.

Všetky Božie proroctvá v Písme sa musia naplniť, pretože Boh nie je človek a neklame (Numeri 23:19). Ak je proroctvo z Malachiáša o Ježišovi, tak muselo byť naplnené tiež.

Boh nenecháva nič na náhodu a napĺňa proroctvá presne tak ako ich vyriekne.

K zamysleniu:
1. Rozumieš správne vzťahu Árona a Mojžiša v Starom zákone a vzťahu Jána Krstiteľa a Ježiša pri Prvom príchode?
2. Prečo Ježiš nekrstil vodou? (pozri Ján 4:2 a Ján 3:11)
3. Aké ďalšie starozákonné proroctvá naplnené Ježišom poznáš? (Je ich minimálne viac než 300)

nedeľa 28. decembra 2014

Najprv počúvaj, až potom hovor

Dej si pozor na každý krok, když jdeš do Božího domu. Pohotovější buď k slyšení. Kazatel 4,17


Boh nám dal 2 uši a 1 ústa. Akoby tak chcel naznačiť, že máme viac počúvať ako hovoriť. Jakub vo svojom liste o počúvaní, hovorení a o jazyku píše na viacerých miestach.

Jakub 1:19-20
19 Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu. 20  Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom.   

Kedy hovoríme rýchlo? Často, keď si myslíme, že máme "pravdu" a je v nás hnev, že ten druhý pravdu nemá. Možno si myslíme, že tento hnev je "spravodlivý hnev". 

Áno je čas i na to, aby sa ozvalo káravé slovo napomenutia. Ježiš farizejom a sadukajom poriadne "naložil" v Matúšovi 23. On bol však plný Slova Božieho, On bol Slovo Sám. Mal teda autoritu súdu.

My však často máme svoju vlastnú sebaspravodlivosť a berieme súd do vlastných rúk. Chceme druhým ukázať, že sa mýlia a pravdu máme my. A chceme im to povedať hneď a zaraz, aby sa na to azda nezabudlo. Niekedy by sme radi tých druhých vyučovali a napravili ich.

Jakub 3:1-2
1 Nechcite byť, bratia moji, tak mnohí učiteľmi; vedzte, že súd nad nami bude ťažší. 2  Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž, schopný držať si na uzde aj celé telo. 

Je dobré však pamätať na to, že všetci sme hriešni a môžeme sa mýliť. A my samy ešte nie sme dokonalí v Slove a mýliť sa môžeme teda i my. 

Niekedy si možno nedáme ani tú námahu, aby sme toho druhého vypočuli a už ho predčasne súdime. Zachovať pokoj vo vypätých situáciách, kedy cítite neprávosť si žiada trpezlivosť, empatiu a sebakontrolu.

Príslovia 18:13
Ak niekto odpovie skôr, ako vypočul, poslúži mu to na bláznovstvo a hanbu.

Koľko ľudí dnes azda preklína Boha za všetko zlé, čo je vo svete? A pritom Boh je dobrý Boh a je v utrpeniach s nami, chce našu situáciu zmeniť k lepšiemu.

Prajem vám i sebe, aby sme v prvom rade správne porozumeli Bohu. Aby sme často a radi počúvali Jeho Slovo. Porozumeli Mu a až potom hovorili.


K zamysleniu:
1. Počúvaš viac Božie Slova než sa Ho snažíš vykladať alebo o Ňom hovoriť?
2. Keď počúvaš Božie Slovo, máš postoj "teraz ku mne hovorí Boh"?
3. Aká je Tvoja reakcia na Božie Slovo, ktoré by si azda radšej ani nepočul?


Praktické rady:
1. Pozorne si vypočuj druhú stranu, uisti sa, že si jej porozumel správne. Až potom hovor to, čo máš na srdci Ty.
2. Najprv počúvaj, potom hovor. V komunikácii s Bohom to platí o to viac.
3. Rozhodne počúvaj viac Boha, Jeho Slovo, než ľudí okolo seba.

Verše k téme:
Vidíš človeka unáhleného v rečiach? Blázon má väčšiu nádej ako on. (Pr 29:20)




štvrtok 25. decembra 2014

Voda života ako výklad a naplnenie proroctiev



Vzhůru! Všichni, kdo žízníte, pojďte k vodám! Izaiáš 55,1



Ten, který seděl na trůnu, řekl: "Tomu, kdo žízní, dám napít zadarmo z pramene vody živé." Zjevení 21,5.6



    Rosu dejte, ó nebesa!

    I my také volejme;

    aby Kristus Pán pomoc nesa,

    přišel k nám, srdečně žádejme.

-         70,3 –


Prameň vody živej. Vieme, čo to vlastne je? Možno poviete: „Božie Slovo“. Hmmm, lenže dnes už vykladá Božie Slovo ktokoľvek. I falošný prorok s Bibliou v ruku sa môže tváriť, že káže či vykladá Božie Slovo. Neznamená to však, že prináša vodu života.

V živej vode je život. Cestou, pravdou a životom je Ježiš. (Jn 14:6) Ide teda o vodu, ktorú prináša Ježiš.

Ježiš priniesol výklad a naplnenie proroctiev Starého zákona, On Sám bol jeho stelesnením. Bol vodou, ktorá bola pred očami Židov. Mali z Neho piť, teda počúvať Ho. Bol realitou Božieho Slova. Všetky Jeho Slová boli teda tiež vodou života.

Pri Druhom príchode znova prichádza Ježiš a znova prináša vodu živú. Veriaci sú smadní po poznaní Boha, po poznaní toho, čo Boh chystá, čo bude v budúcnosti. Chceme vedieť Boží plán. Vodou živou dnes je výklad a naplnenie proroctiev Nového zákona, vrátane knihy Zjavenie.

Voda živá teda nie je litera Písma, ktorá je zapečatená a je proroctvom. Nerozumieme jej, alebo jej rozumieme iba čiastočne. Vodou živou je Duch Božieho Slova, teda výklad Slova a naplnenie. Ide o naplnenie proroctva. Písmo, ktoré je otvorené a ktorému rozumieme.

Mojžišov zákon bol proroctvom, obrazom a tieňom, ktoré viedlo k Ježišovi pri Prvom príchode. V čase Ježišovho Druhého príchodu sú obrazom a tieňom proroctvá Nového zákona.

Prichádza Duch Pravdy (Jn 14:17 a 25) a vysvetľuje nám všetko čo Ježiš povedal. Prináša živú vodu, z ktorej keď sa napijeme, tak už nebudeme žízniť. Prináša pravdivý výklad a ukazuje i naplnenie všetkých proroctiev, ktoré Ježiš pri Prvom príchode vyslovil a ktoré sa napĺňajú pri Jeho Druhom príchode. (Zj 10:1-2)

Túžime po živej vode a vieme čo to vlastne je?

utorok 23. decembra 2014

Komu patrí Tvoje srdce a komu slúžiš? (3 kroky v službe Bohu)

Upněte se srdcem k Hospodinu a služte jenom jemu. 1.Samuelova 7,3

Kto slúži Tvoje srdce? Čo je prvá vec, na ktorú myslíš, keď ráno vstávaš? Čo je poslednou vecou, ktorú máš v srdci keď zaspávaš?

V cirkvi nikedy počujem „chcem slúžiť Bohu“, alebo spoza kazateľnice, že je dobré a potrebné slúžiť v cirkvi. Vidím naprieč cirkvami veľa unavených služobníkov, ktorí majú plné diáre a nemajú ani poriadne čas sa zastaviť a zreflektovať. Ich vzťah s Bohom sa možno zredukoval na rannú 10-minútovku.

Aká je rozumná postupnosť vstupu do služby pre Boha?

1. Poznanie
Boha musíme najprv poznať. Opýtaj sa sám seba či poznáš Boh a Jeho plán. Ak je odpoveďou nie, tak si urob revíziu vlastného duchovného života. Je v ňom priestor na modlitbu, čítanie, meditáciu a štúdium Slova? Nemyslím tým primárne chodenie do cirkvi či na biblickú.  Bez poznania Boží ľud hynie (Ozeáš 4:6).

Boh dal Adamovi najprv Slovo - prikázanie (Gn 2:16), preto aby mu dal múdrosť a život a ochránil ho. Boh je dobrý Boh, takže dáva dobré prikázania ako milujúci Otec.

Niekedy sa v cirkvi kladie veľký dôraz na rozhodnutie. To sa považuje za akt viery. „Proste musíš veriť“. Iste veriť treba, no bez poznania pravého Boha a Ježiša Krista môžeme veriť i falošnému učeniu. Môžeme jesť zo stromu poznania dobra a zla a ani o tom nemusíme vedieť. 

Viera by nemala byť vec pocitová či emotívna. Boh nám dal Slovo a dáva nám rozum i múdrosť. Dal nám svoje Slovo, aby sme ho poznali ako prvé. Prv než sa pustíme do čohokoľvek.

2. Viera
Po spoznávaní Boha a Jeho písma prichádza viera. Iste každý má svoju cestu ako v Boha uveril. Niekto tak mohol učiniť i na základe jednorázového pocitoveho zážitku. 

Z hľadiska zdravého duchovného rastu v dlhodobom horizonte však ozajstná viera prichádza až po spoznaní Božieho Slova. Máme veriť Jeho Slovu, teda nie našim predstavám o Ňom. Inak veríme v takého svojho „bôžika“, máme na perách „Pane, Pane“, ale Boha vlastne nepoznáme (Matúš 7:21)

To žena v záhrade Eden sa nechala zlákať svojimi myšlienkami a pocitmi, skončilo to tragicky. Mala poznať a následne veriť Božiemu Slovu, počúvať Ho. Adam ju mal náležite poučiť, no nestalo sa tak. Vedeli síce, že Boh dal prikázanie, ale chýbala im poslušnosť. Poznanie by teda malo ísť ruka v ruke s vierou, teda poslušnosťou voči Slovu.

3. Skutky
Slovo sa musí stať telom, nestačí Boha poznať a veriť Mu. Skutky a teda služba prichádza na záver ako prirodzený dôsledok poznania Boha a našej viery v Neho a Jeho Slovo. Skutky sú ovocím našej viery zasadenej skrze semeno Slova do nášho srdca. Viera bez skutkov je mŕtva (Jakub 2:26) a míňa sa účinku.

Aký je rozdiel medzi službou Bohu a službou cirkvi?

Služba Bohu ide nad rámec Tvojho vlastného zboru či cirkvi. Služba Bohu je zakorenená v Tvojom srdci i mysli, takže sa prejaví autentickým uctievaním aj keď uctievať nemusíš. Je dôsledkom Tvojho ukotvenia v Slove a nie v službe ako takej. Prejaví sa praktickou službou i tam, kde slúžiť nemusíš, napríklad i tým, že pomôžeš starkej s taškou pri nástupe do autobusu, bez toho, že z toho niečo budeš mať, alebo že by si ju priamo chcel zevanjelizovať do Tvojho zboru.

Patrí Bohu celé Tvoje srdce? Máš poznanie Jeho Slova a na Ňom postavenú vieru? Slúžiš iba Jemu?



pondelok 22. decembra 2014

Aký je múdry postoj ku knihe Zjavenie?

Pasáž Zjavenie 22:18-19 je na konci celej knihy Zjavenie i celého Písma a je i preto obzvlášť dôležitá: „Ja dosvedčujem každému, kto počuje prorocké slová tejto knihy: Ak k nim niekto pridá, tomu Boh pridá pliagy opísané v tejto knihe.  Ak niekto vezme niečo zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého mesta, opísaných v tejto knihe!“

V praxi to znamená toľko, že buď vie osoba vyložiť celú knihu Zjavenie, alebo čiastkovým výkladom riskuje, že sa ukracuje z podielu na strome života a svätom meste. Každý, kto vykladá Zjavenie by si tohto mal byť vedomý a mať o to väčšiu bázeň pred Bohom pri výklade akejkoľvek pasáže z knihy Zjavenie.

Ako sa pripraviť na to, aby sme v určenom čase mohli porozumieť výkladu i realite knihy Zjavenie?

1. Rozumieť prorockému charakteru Zjavenia
Kniha Zjavenie je prorocká kniha a jej obsah je zapečatený v Zjavení 5. Je to sám Ježiš, ktorý jej pečate otvára a otvorenú knihu posiela po anjelovi vo vízii apoštolovi Jánovi, ten má, podľa Zjavenia 10, prorokovať mnohým ľuďom, národom, jazykom a kráľom. To celé je vízia. Keď sa však vízia naplní, bude naplnená presne podľa tejto vízie v realite. Podobne mali Židia podľa Izaiáša 29 zapečatenú knihu. Následne prišiel Ježiš, ktorý vedel interpretovať Starý zákon a naplnil ho, keďže bol jeho realitou. Kniha sa stala otvorenou pre tých, ktorý rozpoznali Ježiša ako naplnenie proroctiev.Boh používa v biblickej histórii v rôznych érach podobnú logiku. 

2. Dobre poznať text Zjavenia
Potrebujeme dobre poznať literu proroctva, mať prehľad o vystupujúcich postavách, dejoch, postupnosti, nadväznosti a závere. Pri tom je dôležité držať sa iba prorockého textu ako takého a to, najprv a v prvom rade, zásadne bez akéhokoľvek výkladu.

3. Čakať na čas naplnenia Zjavenia
Každé proroctvo sa naplní v určenom čase. Podľa Abakuka 2:2 „Videnie totiž už speje k naplneniu. Neodvratne a neomylne sa schyľuje ku koncu. Keby sa oddialilo, vyčkávaj naň, lebo sa určite splní a nebude meškať.“ (SEP).  Čakať na naplnenie proroctva je lepšie než sa snažiť ho vykladať. Keď sa totiž proroctvo naplní nebude nám prekážať vlastná predstava a nedokonalý či azda falošný výklad jeho naplnenia. To neznamená, že by sme sa nad textom nemali zamýšľať. Nemali by sme však niečo vyhlasovať za výklad ak to nemáme skutočne zjavené od Boha, pretože neskôr môžeme byť usvedčení ako falošní proroci.

4. Overiť výklad, ktorý sa prehlasuje za zaručený
Je veľmi ťažké overovať  tvrdenia, ktoré sa bez kontextu opierajú iba o nejaký malý počet biblických veršov. Božie Slovo je dokonalé. Ak sa nachádzame v čase naplnenia knihy Zjavenie, tak Duch Pravdy nám ukáže naplnenie všetkých pasáži v celku a nie iba jeho jednotlivé časti. Ak niekto tvrdí, že má výklad knihy Zjavenie, mali by sme si dať tú námahu a vypočuť ho. Je totiž buď osobou poslanou od Boha, alebo falošným prorokom. V oboch prípadoch nám toto rozlíšenie pomôže v duchovnom boji. Niekedy si osoba vo svojej dobrej, často i naivnej, vôli môže myslieť, že má aspoň čiastočný výklad. Mala by byť, ale k sebe i ostatným úprimná a jedným dychom pripustiť, že sa môže mýliť, keď nemá naozaj celý výklad a svoj výklad reflektovať, ak sa jej dostane vyššie poznanie.

5. Vedieť rozlišovať a identifikovať falošných prorokov
Falošný prorok nemá napísané na čele „Som falošný prorok“. Je vysoko pravdepodobné, že vo väčšine prípadov falošný prorok ani sám nevie o tom, že je falošným prorokom. Falošným prorokom možno chápať človeka, ktorý „zaručene“ vyhlasuje a šíri určitý výklad, no tento výklad je nesprávny úplne alebo nesprávny aspoň z časti. Neexistuje čiastočne pravdivý falošný prorok. I keď sa môže zdať, že výklad proroctva je pravdivý treba ho overiť. Ak je výklad nepravdivý aspoň v jednom bode, tak je celý výklad nedôveryhodný a tým i nepravdivý. Niektoré aspekty tvrdenia falošného proroka však môžu podnietiť k hlbšiemu skúmaniu a tým paradoxne i nachádzaniu správnej cesty, respektíve cesty vedúcej bližšie k Pravde. Falošného proroka však ako takého treba jasne identifikovať, aby nezviedol iných. Nikdy netreba očierňovať človeka, treba vedieť, že za človekom je duch, ktorý je falošný. Duch sa prejavuje pomocou slov, ktoré človek hovorí. Falošný prorok teda hovorí falošný výklad Slova. Ak niekto len tak "od pása", prípade po vzhliadnutí nejakého videa na YouTube, vykladá knihu Zjavenie a jeho výklad nie je podložený biblicky v kontexte celej knihy Zjavenie a ani celej Biblie, či nie je podložený ani prijatým zjavením, alebo svedectvom, je veľmi pravdepodobné, že takáto osoba sa ocitá na šikmej ploche falošného prorokovania.

6. Prijať pravdivý výklad a ďalej ho skúmať podľa Písma
Ak  v určenom čase jasne rozpoznáme na základe biblickej presnosti a reality Zjavenia, že nejaká osoba prináša pravdivý výklad Zjavenia, mali by sme túto osobu s vďačnosťou prijať, i keď si potrebujeme ponechať zdravé pozitívne kritické myslenie. Naše konštruktívne otázky pravdivému prorokovi môžu pomôcť lepšie a zrozumiteľnejšie vysvetliť jeho posolstvo. Človek je nedokonalý a niekedy to trvá, aby sme porozumeli posolstvu proroka od Boha. Rozhodne neútočme na nikoho, kto tvrdí, že má výklad Zjavenia a argumentuje biblickými veršami. Máme skúmať duchov, nie súdiť ľudí.

7. Nesúdiť predčasne a počkať na ovocie výkladu
Potrebujeme si  uvedomiť si, že aj keď čítame komentár brata či sestry, s ktorým nesúhlasime, respektíve,ktorý sa nám nepozdáva, môžeme sa mýliť my a nesmieme predčasne súdiť.  Ak niekto všeobecne vykladá pasáže typy „neviestka je toto....“,  „šelme je toto...“, „vytrhnutie prichádza lebo....“, je dobré sa dotyčného pýtať o aké konkrétne biblické verše sa opiera. V cirkvi sa potrebujeme zbaviť „nálepkového“ a „paušalizovaného“ prístupu, kedy každý máme tak trochu tú svoju pravdu. Potrebujeme však argumentovať s Písmom a náležite ho citovať. Každý výklad proroctva ponesie so sebou nejaké ovocie a prejde raz súdom. Buď bude odhalený ako falošný výklad alebo ako výklad pravdivý. V tom čase musíme byť k sebe úprimní a príjmať posla Božieho, ktorý prináša pravdivý výklad proroctva, bez ohľadu na jeho denomináciu, rasu, národnosť, vek či pohlavie.

8. Proroctvo sa naplní a pominie, no láska zostane
Podľa 1.Listu Korintským v 13 kapitole, raz sa všetky proroctvá naplnia a ostane iba láska. Proroctvo nás má viesť ku Kristovi. Ak nám bude zjavená realita Druhého príchodu Ježiša, tak budeme s Ním natrvalo a nebude treba proroctva. Kniha Zjavenie je poslednou biblickou knihou. Ak sa naplní, tak budeme, v tom lepšom prípade, žiť večne s Bohom v láske. Pri kritike iných či posudzovaní proroctiev majme neustále na pamäti, že musíme milovať jeden druhého. Bude to ťažké, lebo satan nám tak domotal hlavu, že sme plní obáv a strachu z tých druhých a myslíme si, že nám chcú zle a že budeme opäť podvedení. Láska, ale napokon zvíťazí. Či už s láskou odpustíme falošným prorokom, alebo s láskou príjmeme svedectvo posla Božieho. Nikdy však nerezignujme na to, že Boh je stále s nami a drží naše dejiny pevne v ruke.

piatok 19. decembra 2014

Odpustenie hriechov na konci času a nová zmluva

Odpustím jim jejich nepravost a jejich hřích už nebudu připomínat. (Jeremiáš 31:34)

Proroctvo z Jeremiáša 31:34 sa viaže na udalosti konca vekov, teda verím, že na náš čas. Aby sme verš porozumeli v kontexte, skúmajme predchádzajúce verše a správne pochopme súvislosti i to, ako to všetko súvisí s nami.

Boh naplnil proroctvo z Jeremiáša 31:22 tak, že poslal na svet Ježiša. České i slovenské preklady tohoto verša sa rôznia. Odporúčam preskúmať King James Version: „How long wilt thou go about, O thou backsliding daughter? for the LORD hath created a new thing in the earth, A woman shall compass a man." (Dokedy budeš blúdiť sem i tam, ty dcéra odpadlíčka? Veď Hospodin tvorí novú vec na zemi, žena obklopí muža.)

Izraeliti ako odpadlíčka neustále hrešili, pretože hriech sa šíril pokrvnou líniou z generácie na generáciu. „Nová vec" bola potrebná preto, aby sa tento problém hriechu vyriešil a to za cenu vzácnej obeti bezhriešneho Božieho Syna, Jeho krvou, vierou v Neho i Jeho Slová. Boh poslal Syna bez dedičného hriechu na zem, narodeného z Ducha, aby bolo s hriechom raz a navždy vysporiadané.

O novú vec ide preto, že sa také niečo v histórii ľudstva po páde Adama stalo po prvýkrát vôbec a ide o zmenu chodu dejín. Proroctvo sa naplnilo, keď Mária porodila na svet Ježiša. Žena objala muža, syna. Podstatou „novej veci“ sa tu chápe narodenie bezhriešneho Ježiša, počatého z Ducha Svätého. 

V pasáži Jeremiáš 31:27 sa píše o tom, že Boh obseje dom Izraela a dom Júdu semenom ľudí a semenom zvierat. V logike postupnosti naplnenia proroctva z Jeremiáša 31 sa musíme opýtať či sa tak už stalo, aby sme zistili, či sa proroctvo vzťahuje na nás.

Toto proroctvo bolo naplnené v čase Ježiša, ktorý je Synom človeka v Matúšovi 13:24-30. Ježiš rozsieval dobré semeno Slovo z neba, zasial Ho na svojom poli. Čítame i to, že nepriateľ zasial kúkoľ. Na Ježišovom poli je teda v čase konca, v našom čase, zasiate dobré semeno, ktoré bude zožaté do stodoly a kúkoľ, ktorý ostane na poli a bude spálený.

Jeremiáš 31:31 sľubuje uzavretie novej zmluvy s domom Izraela a domom Júdu. Ježiš okrem rozsievania dobrého semena a obeti na kríži ustanovil i novú zmluvu. Ide o „novú zmluvu“, ktorá je predmetom kresťanského Nového zákona. Ustanovená bola pri poslednej večeri, keď Ježiš povedal: „A podobne (vzal) po večeri kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lukáš 22:20) Doslovné fyzické víno v kalichu tu obrazne predstavuje doslovnú vzácnu fyzickú krv Ježiša preliatu na kríži.

Víno Ježiša, vínneho kmeňa podľa Jána 15:1, predstavujú Jeho Slová. Z vína bude Ježiš, podľa Lukáša 22:18, piť pri svojom Druhom príchode „lebo hovorím vám, že odteraz nebudem piť z plodu vínneho kmeňa, až kým nepríde kráľovstvo Božie.” Slová Ježiša pri Druhom príchode sú zaznamenané v knihe Zjavenie. Ide o víno, ktoré „čaká“ na naplnenie určeného času.

Podľa Zjavenia 3:1 je „blahoslavený, kto číta, aj tí, ktorí počúvajú slová tohto proroctva a zachovávajú, čo je napísané v ňom, lebo (určený) čas je blízko.“ Zachovávanie slov Ježiša zo Zjavenia o Jeho Druhom príchode je zachovávaním novej zmluvy pri príchode kráľovstva Božieho v čase Jeho Druhého príchodu.

Plnosť odpustenia hriechov na konci času z Jeremiáša 31:34 sa vzťahuje podľa kontextu celého proroctva na tých, ktorí majú túto novú zmluvu vpísanú vo svojich srdciach a mysliach, podľa verša Jeremiáš 31:33. Znamená to, že jej rozumejú a zachovávajú ju. Nová zmluva bola potrebná, lebo Izraeliti porušili starú zmluvu učinenú podľa Exodusu 19:5-6, čo potvrdzuje i verš z Listu Židom 8:7.

Kniha Zjavenie však bola zapečatená a tak jej nikto nemohol do určeného času rozumieť. Víno čakalo na dozretie a tak isto bol potrebný čas na rozšírenie Slov Ježiša do celého sveta. Ježiš pečate knihy Zjavenie otvoril a ukázal víziu ako proroctvo apoštolovi Jánovi. Keď sa toto proroctvo v čase konca naplní, bude o jeho realite dosvedčované.

Vykúpení podľa Zjavenia 5:9-10 „spievali novú pieseň: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý a svojou krvou vykúpil si Bohu svojich z každého kmeňa i jazyka, ľudu i národa a učinil si ich nášmu Bohu kráľovstvom a kňazmi, a budú kraľovať na zemi.

Novým kráľovstvom a kňazmi, ktorých hriechy sú odpustené, sa stávajú tí, ktorí do zachovávajú nový zákon. Ide o súčasných kresťanov, ktorí prijali Ježiša za svojho Spasiteľa a majú Jeho slová, nový zákon, vpísané do mysli a srdca a zachovávajú ho. Vrátane slov knihy Zjavenie.

Proroctvo v poslednej novozákonnej knihy Zjavenie je dôležité natoľko, že „ak niekto vezme niečo zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh vezme podiel na strome života a zo svätého mesta, opísaných v tejto knihe!“ (Zjavenie 22:19). Ak mu teda nerozumieme, nebudeme môcť piť nové víno spolu s Ježišom, keď príde kráľovstvo Božie.

Podľa Zjavenia 22:14„blahoslavení, ktorí si perú oblek, aby mali právo na strom života a vošli bránami do mesta!“ Oblek predstavujú šaty nášho srdca, duchovné šaty, ktoré si potrebujeme umývať krvou Ježiša, teda Jeho vzácnym Slovom.

Ježiš nám svojou vzácnou obeťou na kríži takto dokonca fyzicky ukázal, ako vážne máme brať Jeho Slová a veriť im. Naplnil starozákonné proroctvá a vyslovil nové proroctvo o novej zmluve v čase Jeho Druhého príchodu, čo je verím súčasnosť.

Ten, kto verí Ježišovým Slovám a zachováva ich, príjma odpustenie hriechov a stáva sa v Božích očiach spravodlivým, lebo potvrdzuje, že Božie Slovo je pravda a Ježišova obeť dostatočná. Takémuto človeku sú jeho hriechy odpustené a Boh mu ich už nebude pripomínať.

Otázky k zamysleniu: 
1. Rozumieme správne, čo je predmetom novej zmluvy a na koho sa vzťahuje?
2. Chápeme slovám knihy Zjavenie a zachovávame ich?
3. Perieme si pravidelne náš oblek, duchovné šaty srdca, aby sme mohli žiť v kráľovstve Božom, ktoré prichádza na zem pri Druhom príchode Ježiša?